CD Violone/ Contrabasso in Presburg

V týchto dňoch sa realizuje/ finalizuje nahrávka nového CD Violone/ Contrabasso in Presburg.

Nahrávka z dielami od A. Zimmermanna a J. M Spergra sa uskutočnila na prelome apríla/ mája v Senci.

 

CD obsahuje originálne diela z pera A. Zimmermanna – doteraz nepublikovaného koncertu „Concerto per il Violone“ (Pressburg cca 1779) pre violone a orchester in D (č.2 resp. č.1), taktiež svetovú premiéru „Concerto per il Contrabasso ex G” (Pressburg 1779) koncert č. 6 G dur od J. M. Spergera. Spestrením CD je koncertantná ária pre soprán a obligátny kontrabas „Non t’avvilir la cura“ (Ludewigslust 1793). 

 

 

Anton Zimmermann „Concerto per il Violone“ (Pressburg cca 1779)

 

Rukopis, resp. jeho dobová kópia, sa zachovala v opátstve benediktínskeho kláštora Kremsmünster. Diela A. Zimmermanna (1741-1781) sa tu dostali na konci 18. storočia a zaslúžil sa o to predovšetkým Georg von Pasterwiz (1730 – 1803), ktorý zozbieral viaceré diela A. Zimmermanna. I keď z dnešného pohľadu je toto dielo známe už dlhšie, máloktorý interpreti sa o tento koncert zaujímali. Dôvodov je viacero. Concerto per il Violone napísal A. Zimmermann počas svojho pôsobenia v Bratislave (1772 -1781), ako prvý z dvoch svojich koncertov pre kontrabas resp. violone. Doteraz známym bol koncert pre kontrabas a orchester označovaný ako 1. koncert. Z môjho bádania ako i z historických faktov však vyplýva, že tento koncert bol napísaný ako druhý v poradí, resp. odhliadnuc od ich poradia bol písaný pre iného interpreta a iným štýlom a taktiež označením (violone – contrabasso). Svedčí to o fakte, že Zimmermann i Sperger rozlišujú kompozičný štýl a technickú náročnosť diel s označením oboch pojmov violone – contrabasso.

Dielo je napísané (ako všetky diela pre kontrabas obdobia viedenského klasicizmu) pre už dnes známe terc-kvartové „viedenské ladenie“ kontrabasu. Tento koncert sa však na rozdiel od väčšiny sólových koncertov viedenského klasicizmu pre kontrabas, vrátane druhého Zimmermanovho koncertu, nedostal k Spergerovi, ktorý mal všetky tieto diela vo svojej pozostalosti, i keď o ňom s veľkou pravdepodobnosťou vedel. Na základe historických faktov, vzniku, koncepcie a umelecko technickej stránky koncertu, biografických údajov ako i súvislostií s nájdením diela – rukopisu môžeme tvrdiť, že tento koncert bol venovaný Josephovi Kämpferovi (1735-?). Bol to člen Batthányovskej kapely, skvelý violončelista, hráč na viola da gambu a taktiež kontrabas viedenského ladenia – viedenský violone. Dôkazom, že koncert bol napísaný takpovediac pre „ruku“ Kämpfera a bol ním s vysokou pravdepodobnosťou aj premiérovaným v Presburgu v roku 1789 svedčí aj úryvok s Preßburger Zeitung, zo dňa 24. Nov. 1779:

„Vergangenen Freitag als am 19 gab der fürstl. Musikus Herr Josepf Kempfer, welcher wieder gekommen ist, mit höher Erlaubnis eine musikalische Reise anzutreten, in dem hiesigen großen Schauspielhause zu seinem Besten eine musikalische Akademie […] und Herr Kempfer spielte auf dem Kontra-Baß ein neues Konzert von schon belobten Herrn Zimmermann.”

            Na rozdiel od diel J. M. Spergera a taktiež druhého koncertu od A. Zimmermanna je toto dielo komponované v “rokokovom štýle”. Po stránke technickej je náročný, no z výnimkou niektorých pasáží nevystupuje do vysokých polôh, tak ako to mali v obľube J. M. Sperger a napokon ako sa to ukazuje aj v druhom koncerte A. Zimmermanna, ktorý bol písaný pre J. M. Spergera. I preto je mi cťou, že sa tento raritný a nádherný koncert podarilo uviesť na tomto nosiči. Verím, že nadchne nejedného interpreta a stane sa súčasťou kontrabasového repertoáru.

 

 

________________________________________________________

Johann Mathias Sperger – Recitatív a ária pre Soprán, obligátny kontrabas a orchester

„Non t’avvilir la cura“ (Ludewigslust 1793) 


 

            Život a dielo Johanna Matthiasa Spergera (1750-1812) je doposiaľ veľmi dobre zmapované. Vďaka historickému odkazu Spergera a jeho bohatej skladateľskej osobnosti sa na jeho osobu upriamuje stála pozornosť v celosvetovom význame. Azda pri žiadnej osobnosti kontrabasového interpretačného umenia sa nedá konštatovať tak významná komplexnosť jeho pôsobenia na poli inštrumentalistu, skladateľa a v istom význame aj bádateľa či zberateľa kontrabasovej literatúry tej doby. Aj napriek bohatým historickým faktom zozbieraných vo viacerých publikáciách, na Slovensku je jeho skladateľská a vôbec historická dôležitosť v dejinách hudby len málo dôrazná a zvýrazňovaná.

Koncertantná ária „Non t’avvilir la cura“ pre soprán, kontrabas a orchester vzniká počas Spergerovho pôsobenia vo dvornej kapele Fridricha Franca von Meckenburg-Schwerin v Ludwigsluste pravdepodobne v roku 1793. Už pri prvom pohľade na toto dielo je zjavné že Sperger mal k dispozícii špičkových spevákov. Tak ako je Sperger ovplyvnený mnohými skladateľmi tej doby, tak možno konštatovť, že táto ária má kontúry a nepochybne kvality árií od W.A. Mozarta. Text árie pochádza z pera Pietra Metastasia (1698 -1782) z operného libreta „Temistocle“. Po hudobnej a techickej stránke je toto dielo istou „ekvilibristikou“ speváckeho i interpretačného umenia oboch sólových hlasov. Je plné drámy, lirických melódii, virtuóznych pasáži. Kontrabasový part je synonymom virtuóznej sólovej hry obdobia viedenského klasicizmu a Sperger v ňom spája všetky technické možnosti nástoja od hry arpegia, harmonických rozkladov, flažoletov, behov a všetkých idiómov a techník sólovej kontrabasovej hry 18. storočia. Ária bola po dobu vyše 200 rokov takpovediac „zapadnutá prachom“. Jedným z prvých interpretov tejto árie bol František Pošta, ktorý ju hral v 80 tych rokoch 20.storočia na modernom – kvartovom ladení. Ako u všetkých diel obdobia Viedenského klasicizmu aj táto ária bola však napísaná pre kontrabas tzv. „viedenského ladenia“ s použitím poltónovej skordatúry do tóniny Es dur. Napriek svojej technickej a hudobnej dokonalosti, táto ária nebola nikdy nahratá na CD. Hoci nie je napísaná v Bratislave ako ostatné dve diela na tomto CD a vzniká približne 15 rokov po oboch tu nahratých kontrabasových koncertoch, verím že bude jeho príjemným spestrením a nosič dramaturgicky obohatí.

 

 

________________________________________

Johann Mathias Spegrer  „Concerto per il Contrabasso ex G” (Pressburg 1779)

Johann Matthias Sperger (1750-1812) napísal dovedna 18 kontrabasových koncertov. Koncert č.6. G dur je datovaný na 12. júla 1779 a je napísaný v Presburgu.

1. M. Sperger počas svojho šesťročného pôsobenia v Presburgu – Bratislave (1777 -1783) napísal 7 kontrabasových koncertov. Všetky náležitosti určujúce originálnosť a postupnosť koncertu č. 6, ako napr. biometrické znaky, porovnanie so súvisiacimi kompozíciami vzniknutými v čase tohto diela sa zhodujú a podporujú teórie a fakty o vzniku tohto diela ako „Bratislavského“. Z počtu koncertov napísaných v Bratislave bolo nahratých a svetlo sveta uzrelo už 5 kontrabasových koncertov. Ako bolo spomenuté pri ostatných skladbách na tomto nosiči aj všetky diela spomedzi 18 koncertov pre kontrabas /violone z pera Spergera sú písané pre kontrabas viedenského ladenia. Avšak len málo, resp. minimálný počet týchto diel bolo vydaných a nahratých v ich pôvodných verziách. Tento aspekt azda umocňuje fakt, že len zopár koncertov od J. M. Spergera je naozaj hrávaných a to práve z dôvodu, že neexistuje verzia pre moderný, dnes používaný kontrabas, ladený v kvartovom ladení.

Pri všetkých informáciách, získaných faktoch a doterajších bádaniach je možné definovať tvorbu J. M. Spergera, čo sa týka kontrabasovej literatúry ako vrchol klasicistického majstrovstva. Sperger obohatil, zdokonalil formu koncertu pre kontrabas a posunul ju technicky a umelecky na najvyššiu možnú úroveň. Koncert č. 6. G dur je toho dôkazom. J. M. Sperger uplatňuje v ňom všetky svoje princípy melodiky, vedenia hlasov, narába s farbami nástroja pri využití všetkých jeho polôh. S vedením hlasov narába citlivo pri dokonalom poznaní a majtrovstve klasicistického kompozičného štýlu. Ako interpret dokonale poznajúci svoj nástroj pracuje so všetkými technickými možnosťami nástroja. Treba podotknúť, že žiadny skladateľ obdobia tzv. „videnského klasicizmu“ komponujúci pre sólový kontrabas  sa neodvažuje komponovať v tóninách iných ako je ladený kontrabas tohoto obdobia (D dur) S výnimkou použitia scordatury. (Es dur, Bdur). Sperger v tomto koncerte používa tóninu G dur. Pri naštudovaní koncertu však interpret nemá pocit, že táto tónina koncertu nesvedčí. Naopak, skladateľ sa v nej pohybuje s jednoznačnou ľahkosťou pri využívaní všetkých nuansov, technických možností nástroja a príznačných idiómov kontrabasovej hry.

 

 

 

 

__________