A. Borodin, S. Prokofiev – four little pieces fo double bass and piano

Koncert č.4 in F dur – „Concerto per il Contrabasso da Giovanni Sperger“,

Vznikol v časovom horizonte: začiatkom roka 1779. Originálna verzia vznikla v Bratislave.

Slovensko je krajina mnohých národností a entít. V dejinách nášho národa sú pozostatky starých Európanov ale aj ázijských národov. V čase, keď prišiel na Slovensko Sperger, sme patrili do veľkej habsbursko – uhorskej monarchie. Maďarský folklór bolo počuť na každom rohu. Sperger patrí svojím pôvodom do oblasti, ktorá sa dodnes volá „Hanácko“. 29.ročný Johann majstrovským perom zakomponoval do koncertu F -dur všetky známe nápevky jeho doby, takzvaný „populár“. Koncert prináša slávnostnú atmosféru pripodobniteľnú Brandeburgskému koncertu č.1 od J. S. Bacha alebo Händlovej  „ Wasser Musik“ ktoré sú akousi pozvánkou k veľkej oslave národných tancov Európy a tak je tomu aj v tomto koncerte. Zaujímavé aj veľmi vysoké ladenie (C-F-a-c), ktoré sa už nenachádza v žiadnom inom ďalšom koncerte. Kontrabas tak dosahuje výbornú počuteľnosť a zreteľnosť v sólových pasážach. V prvej časti Allegro moderato si dal Sperger záležať na vstupnej predohre. Inštrumentácia má vzletný charakter a optimistického ducha. V širokej harmonickej sadzbe doplnené o basso continuo, ktorým dosiahol plnosť „symfonického“ orchestra preplnený afektami “sturm und drank“. Po uvedení témy vstupuje na scénu malé concertino sláčikového tria. V téme prvej časti koncertu spoznávame sarkazmus a vtip už zrelého hudobného génia Spergera .Je to jeho povahová vlastnosť, no na precíznej báze kompozičného umenia. Striedanie dur a mol nálad dodáva esprit celej časti. Variačnými figúrami sólového partu predviedol Sperger znalosť violonovej hry s jeho technickými finesamy a možnosťami. Pre utvrdenie hudobného žargónu predpisuje glizzandá v téme kontrabasu, ktoré sa už nikde v jeho tvorbe neopakujú. Adagio Cantabile doprevádzajú sólistu sláčiky, dva hoboje a dva lesné rohy, opakujúca sa sadzba z 3.koncertu B -dur. Tematický materiál témy ja naplnený melanchóliou a zasnenosťou. Pokojný večer oddychu po prebdenej noci v tanečnej sále. Človek sa prechádza svetom fantázie zastretej „anglickou hmlou“, kde kontúry sveta neexistujú a je dovolené duši darovať letieť k výšinám, ktoré Sperger vykreslil melismami striedanými s augmentovanými témami v spodnom registri nástroja. Nádherný rozprávkový svet!  

Rondo - Allegro moderato je treťou časťou koncertu. Sperger si v nej vyhradil úplné právo veľkého sólistu, alebo tak povediac koncertného majstra „Stehgeiger-a“. Téma nastupuje rázne a veľkými tempovými kontrastmi na malej ploche. Hlavná téma je melodická a veselá no stojí vo veľkom kontraste s vedľajšou, ktorá si zobrala námet s maďarského čardášu čo je vlastné aj spoločenským kódom doby, v ktorej sa Slovensko nachádzalo. Rondo je pomerné rozsiahle, čo môže pri prvom kontakte s hudobnou matériou vytvoriť dojem nekonečného opakovania toho istého afektu. Pravdou je opak, že Sperger nám ponechal priestor na rozvinutie vlastnej fantázie, ktorá je dobovou praxou a predpokladá minimálnu skúsenosť interpreta s kompozičnou technikou.

PS: „Nebojte sa vložiť vlastnú fantáziu do Spergrovej kompozície!“(Ján Krigovský)

Sperger nám tu zanechal dôležitý odkaz: „Kontrabas je sólovým nástrojom a patrí mu pódium tak isto ako jeho kolegom!“

Ján  Krigovský

Koncert č.4 in F dur – „Concerto per il Contrabasso da Giovanni Sperger“,

Vznikol v časovom horizonte: začiatkom roka 1779. Originálna verzia vznikla v Bratislave.

Slovensko je krajina mnohých národností a entít. V dejinách nášho národa sú pozostatky starých Európanov ale aj ázijských národov. V čase, keď prišiel na Slovensko Sperger, sme patrili do veľkej habsbursko – uhorskej monarchie. Maďarský folklór bolo počuť na každom rohu. Sperger patrí svojím pôvodom do oblasti, ktorá sa dodnes volá „Hanácko“. 29.ročný Johann majstrovským perom zakomponoval do koncertu F -dur všetky známe nápevky jeho doby, takzvaný „populár“. Koncert prináša slávnostnú atmosféru pripodobniteľnú Brandeburgskému koncertu č.1 od J. S. Bacha alebo Händlovej  „ Wasser Musik“ ktoré sú akousi pozvánkou k veľkej oslave národných tancov Európy a tak je tomu aj v tomto koncerte. Zaujímavé aj veľmi vysoké ladenie (C-F-a-c), ktoré sa už nenachádza v žiadnom inom ďalšom koncerte. Kontrabas tak dosahuje výbornú počuteľnosť a zreteľnosť v sólových pasážach. V prvej časti Allegro moderato si dal Sperger záležať na vstupnej predohre. Inštrumentácia má vzletný charakter a optimistického ducha. V širokej harmonickej sadzbe doplnené o basso continuo, ktorým dosiahol plnosť „symfonického“ orchestra preplnený afektami “sturm und drank“. Po uvedení témy vstupuje na scénu malé concertino sláčikového tria. V téme prvej časti koncertu spoznávame sarkazmus a vtip už zrelého hudobného génia Spergera .Je to jeho povahová vlastnosť, no na precíznej báze kompozičného umenia. Striedanie dur a mol nálad dodáva esprit celej časti. Variačnými figúrami sólového partu predviedol Sperger znalosť violonovej hry s jeho technickými finesamy a možnosťami. Pre utvrdenie hudobného žargónu predpisuje glizzandá v téme kontrabasu, ktoré sa už nikde v jeho tvorbe neopakujú. Adagio Cantabile doprevádzajú sólistu sláčiky, dva hoboje a dva lesné rohy, opakujúca sa sadzba z 3.koncertu B -dur. Tematický materiál témy ja naplnený melanchóliou a zasnenosťou. Pokojný večer oddychu po prebdenej noci v tanečnej sále. Človek sa prechádza svetom fantázie zastretej „anglickou hmlou“, kde kontúry sveta neexistujú a je dovolené duši darovať letieť k výšinám, ktoré Sperger vykreslil melismami striedanými s augmentovanými témami v spodnom registri nástroja. Nádherný rozprávkový svet!  

Rondo - Allegro moderato je treťou časťou koncertu. Sperger si v nej vyhradil úplné právo veľkého sólistu, alebo tak povediac koncertného majstra „Stehgeiger-a“. Téma nastupuje rázne a veľkými tempovými kontrastmi na malej ploche. Hlavná téma je melodická a veselá no stojí vo veľkom kontraste s vedľajšou, ktorá si zobrala námet s maďarského čardášu čo je vlastné aj spoločenským kódom doby, v ktorej sa Slovensko nachádzalo. Rondo je pomerné rozsiahle, čo môže pri prvom kontakte s hudobnou matériou vytvoriť dojem nekonečného opakovania toho istého afektu. Pravdou je opak, že Sperger nám ponechal priestor na rozvinutie vlastnej fantázie, ktorá je dobovou praxou a predpokladá minimálnu skúsenosť interpreta s kompozičnou technikou.

PS: „Nebojte sa vložiť vlastnú fantáziu do Spergrovej kompozície!“(Ján Krigovský)

Sperger nám tu zanechal dôležitý odkaz: „Kontrabas je sólovým nástrojom a patrí mu pódium tak isto ako jeho kolegom!“

Ján  Krigovský