Dovoľujeme si Vám predstaviť čerstvo vydanú publikáciu/ kritickú edíciu – notovú partitútu z komletnými partami diela Antona Zimmermanna – Concerto per il Violone in D. 

Všetky dôležité informácie o diele a kritickej edícii sa dočítate v texte nižšie. Dovoľujeme si len v tejto súvislosti prejaviť nesmiernu radosť a hrdosť ohľadom vydania tohto koncertu, kedže sa vydáva vo svetovej premiére a môžete si ho objednať v našom e-shope. (K dispozícii aj na CD – Contrabasso/ Violone in Presbourg

Ján Prievozník/ SDBC.


Ján Anton Zimmermann (1741 Breitenau – Široká Niva v Českej republike – 1781 Bratislava – Presbourg)

Jeho pôsobenie treba vnímať nielen v súvislostiach jeho bratislavského pôsobiska, ale v širších súvislostiach hudobných dejín obdobia klasicizmu v intenciách dobového Uhorska, kde je jedným z najreprezentatívnejších predstaviteľov. Pôsobil ako organista v Königgrätz (dnes Hradec Králové), v Opave, Brne Olomouci. Začiatkom 70. rokov prichádza do Preßburgu. Nasledujúce roky pôsobí predovšetkým ako organista a skladateľ. Až v roku 1776 získava miesto dvorného kapelníka, huslistu, umeleckého riaditeľa a neskôr (1780) aj miesto organistu v Dóme sv. Martina. Zimmermann, hoci nebol rodeným slovenským skladateľom, je dodnes považovaný za miestneho skladateľa. V dnešnej Bratislave pôsobil takmer celý svoj život a až do svojej predčasnej smrti (zomiera ako 40-ročný) tu zanechal odkaz vo forme diel väčšiny svojej tvorivej skladateľskej činnosti.

Anton Zimmermann bol veľmi plodným skladateľom a častokrát sa jeho diela zamieňali alebo prisudzovali jeho dobovým súputníkom ako napr. Sammartini, Albrechtsberger, Holzbauer a taktiež K. Ditters von Dittersdorf, a dokonca W. A. Mozart či Michael a Joseph Haydn.

Jeho hudobný odkaz pozostáva z 276 diel (40 symfónií, 4 koncertov,
49 komorných skladieb, 8 divertiment, 7 omší, litánie, 2 melodrámy a spevohry, kantáty, kvartetá a iné menšie skladby). Ak zoberieme do úvahy fakt, že toto dielo skomponoval za 10 rokov svojho pôsobenia v Bratislave, tak popri jeho aktivitách koncertného umelca, umeleckého riaditeľa kapely a neskôr i katedrálneho organistu ide naozaj o veľmi plodného autora.

V neposlednom rade sa treba o Zimmermannovi zmieniť ako o skvelom kapelníkovi a huslistovi. Z jeho pôsobenia na poste umeleckého riaditeľa kapely grófa Batthyányho v Preßburgu v rokoch 1776 – 1781 svedčí viacero dobových dokumentov, okrem iného už viackrát citovaný zdroj Preßburger Zeitung. (Preßburger Zeitung, č. 94, 24. november 1773)

 

Kontrabasové koncerty:

Ako je dnes známe Anton Zimmermann sa zaslúžil o zveladenie kontrabasovej literatúry a to hneď dvoma kontrabasovými koncertami. Dnes známy a aj hrávaný koncert pochádza z archívu Landesbibliothek Schwerin (Mus 5187) a ocitol sa tu v prepise J. M. Spergera. Práve J. M: Sperger pôsobil pod taktovkou A. Zimmermanna v kapele grófa Batthyányho v dnešnej Bratislave. Kedže ale vieme, že A. Zimmermann skomponoval aj iný koncert (druhý, resp. prvý v poradí), nabáda sa nám istá hypotéza a polemika o určovaní pôvodu a historických súvislostí vzniku tohto diela.

 

Zimmermann: Concerto per il Violone in D.

Dielo ktoré práve držíte v rukách vzniká na popud, resp. je venované služobne staršiemu kontrabasistovi, hráčovi na violu da gamba, violončelo a violone Josepfovi Kämpferovi. Kämpfer sa narodil v Bratislave v roku 1735 a bol členom Batthyánovskej kapely. Je možné a podľa dostupných bádaní aj zrejmé, že popri veľmi aktívnemu Spergerovi, ostáva Kämpfer mierne v úzadí (tiež je vedený aj ako hráč na violončelo). Podľa rukopisu tu publikovaného koncertu je však isté, že patril a aj ho premiéroval práve Kämpfer a to pravdepodobne 19. novembra 1779 v Bratislave. Z biografických, časových, technických a umeleckých aspektov je takmer isté, že toto dielo vzniká skôr ako dnes už známy koncert pre kontrabas a orchester in D. Na základe skúmaní a umeleckej a historickej dedukcie môžeme tento koncert zaradiť ako 1. koncert A. Zimmermanna.

 

 

Concerto in D Violone Principale, Violini 2, Viola obl, Corni 2, Con Basso, Del sign Zimmermann, (Kempfer).

Koncert po umeleckej stránke nesie všetky dôležité znaky diela vrcholného klasicizmu. Kompozičný štýl a všetky jeho prvky, ako sú figurácie, harmonické a melodické postupy, sú veľmi vyzreté a svedčia o vysokej miere skúsenosti Zimmermanna ako skladateľa. Je tiež nutné všimnúť si rozdielny prístup autora pri komponovaní oboch jeho kontrabasových koncertov. Pokiaľ koncert ktorý sa zachoval v pozostalosti J. M. Spergera je komponovaný takpovediac „do ruky“ Spergera a jeho hudobno – výrazové, technické a interpretačné nároky kladie na hranicu rozsahu nástroja, tu publikovaný koncert nesie všetky známky a atribúty gambovej techniky pri rešpektovaní výrazových a technicko interpretačných možností a prostriedkov. Samozrejmosťou je fakt, že ako i ostatná literatúra tohoto obdobia, aj tento koncert vzniká pre tzv. viedenské ladenie, teda terc-kvartové ladenie.  

Je nám cťou, že ako vydavateľ Slovak Double Bass Club sa nám podarilo publikovať toto hodnotné dielo v jej kritickej edícií pri rešpektovaní všetkých originálnych aspektov nachádzajúcich sa v dobovej partitúre. Pôvodný zápis resp. dobová kópia, sa zachovala v opátstve Kremsmünster (Benediktínsky kláštor) od kiaľ pochádza aj tento zdroj edície Zimmermannovho koncertu pre Violone.

Veríme že v časoch kedy hra na kontrabas tzv. viedenského ladenia je v širšom záujme a pozornosti kontrabasistov na celom svete, sa toto dielo dostane do rúk schopných interpretov, bádateľov a nadšencov sólovej hry na kontrabase a hudba A. Zimmermanna obohatí kontrabasový repertoár v celosvetovom meradle.

 

Ján Prievozník, autor textu a edície

 

Kritická edícia diela:

V samotných partoch získaných z múzea v Kremsmünsteri sa nachádzajú rôzne chyby. Tieto chyby sa vyskytujú z dôvodov jednak nedbanlivosti pri opise diela, prípadne samotnou chybou skladateľa či nedokonalosťou, ktorá je v parte zle čitateľná a pod. Pri artikuláciách napísaných do partitúry či originálnych partoch sa často stáva, že je táto nepochopená správne, resp. zle napísaná alebo napísaná len náznakom. Ak sa pozrieme na originálny part očami interpreta zistíme, kde a aké artikulačné možnosti sú prípustné, vhodné a kde naopak prítomné legato, ligatúra či iná artikulácia sú vybočením z dobových zvyklostí a artikulačných možností daného nástroja. V prípade sólového hlasu kontrabasu je často artikulácia iba naznačená, legata nad notami nie sú súvislé, prípadne sú neúplné, či sú inak nejasné. Naopak sú miesta, kde je artikulácia naznačená úplne jasne, a preto aj paralelné miesta a ich artikulácia môžu byť na dané miesto prenesené či okopírované.

Podobne je to aj s nesprávnymi notami, ktorých žiaľ aj v tomto diele je niekoľko. Tie sú samozrejme predmetom kritickej správy. Pri ich opravách sme vychádzali z harmonických princípov, súzvukov či kompozičných praktík a zásad (vyhýbanie sa paralelizmov, zdvojených tónov a pod.). Na miestach, kde noty chýbajú alebo sú chybné či neúplné, sme sa snažili cestou čo najefektívnejšou a dobovo najsprávnejšou metódou ich doplniť či opraviť.

Dynamika: dobovou praxou, s ktorou sa stretávame pomerne často je, že bola často tiež len naznačovaná. Autor totiž predpokladal jej rešpektovanie v závislosti od iných hlasov. Taktiež sa stáva, že v diele je v jednom hlase iné dynamické znamienko ako v druhom hlase. Tieto miesta sme zjednotili najlogickejšou cestou avšak znova pri zásade porovnávania identických miest v iných hlasoch a pod.

Ako sa stáva pri mnohých dielach nájdených po mnohých rokoch, aj toto dielo utrpelo stratou pôvodného partu, v našom prípade partu 1. lesného rohu (1. Corno in D). Museli sme preto siahnuť k jeho dokomponovaniu. Našťastie sa vďaka 2. hlasu lesného rohu podarilo dokomponovať tento stratený part, znovu pri rešpektovaní zásad klasicistických kompozícii a kompozičných pravidiel.


Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Supported using public funding by Slovak Arts Council