A. Borodin, S. Prokofiev – štyri malé kusy pre kontrabas a klavír

Koncert č.3 in B dur – „Concerto per il Contrabasso da Giovanni Sperger“,

vznikol v časovom horizonte: 8.augusta – 20.augusta 1778. Originálna verzia vznikla v Bratislave. V tomto koncerte je citeľné Spergerov posun v technike kontrabasovej hry. Pri tomto koncerte mám dve hypotézy. Maestro Sperger musel prísť do kontaktu s violončelovými koncertami Jozefa Haydna a úplne sa zamilovať do  kompozičného štýlu. Druhá možnosť je úplne jasnejšia. Jozef Kämpfer dostal nový koncert od Antona Zimmermanna (kapelník Batthányho orchestra) a v tom istom roku 1778 ho priemeroval v Bratislave, kde ho doprevádzal pravdepodobne Sperger.

1. Allegro moderato je hrdo majestátne a virtuózne. Sperger si dal námahu, nevedno z akého dôvodu, zväčšil orchester o tympány označené v partitúre. Zápis nôt neexistuje! Po mojej dlhoročnej skúsenosti s poučenou hudobnou literatúrou som sa rozhodol, že chýbajúci part tympánov doplníme, no prirodzene k tympánom patra aj clarini (trúbky), čo obohatilo celý koncert a posunulo o stupeň kvality smerom k veľkým koncertom. Part tympánov a clarin doplnil Marek Čermák vychádzajúc z partov lesných rohov. V každej časti koncertu sa odporúča použiť čembalo. Zaujímavosťou a aj historickým dokladom ako sa majú doprevádzať nízko položené nástroje, sú ripieno party huslí, to znamená , že sa tutti hráči pridávajú v ritolneloch (medzihrách).V druhej časti Adagio Cantabile doprevádzajú sólistu sláčiky, dva hoboje a dva lesné rohy. Čiže ide u Spergera o nový kompozičný zámer vytvoriť nový farbistejší harmonický priestor v kontraste s kontrabasom pohybujúcim sa vo všetkých hlasových polohách ktoré vie poskytnúť.

Allegro je treťou časťou koncertu. Sperger si v nej vyhradil úplné právo veľkého sólistu, alebo tak povediac koncertného majstra „Stehgeiger-a“. Má absolútnu moc nad témou. Predvádza novinky s kompozičnej dielne majstra vo variačnom štýle na obrovskom nástroji. Sperger nám tu zanechal odkaz: „Kontrabas je sólovým nástrojom a patrí mu pódium tak isto ako jeho kolegom!“

Ján  Krigovský

Koncert č.3 in B dur – „Concerto per il Contrabasso da Giovanni Sperger“,

vznikol v časovom horizonte: 8.augusta – 20.augusta 1778. Originálna verzia vznikla v Bratislave. V tomto koncerte je citeľné Spergerov posun v technike kontrabasovej hry. Pri tomto koncerte mám dve hypotézy. Maestro Sperger musel prísť do kontaktu s violončelovými koncertami Jozefa Haydna a úplne sa zamilovať do  kompozičného štýlu. Druhá možnosť je úplne jasnejšia. Jozef Kämpfer dostal nový koncert od Antona Zimmermanna (kapelník Batthányho orchestra) a v tom istom roku 1778 ho priemeroval v Bratislave, kde ho doprevádzal pravdepodobne Sperger.

1. Allegro moderato je hrdo majestátne a virtuózne. Sperger si dal námahu, nevedno z akého dôvodu, zväčšil orchester o tympány označené v partitúre. Zápis nôt neexistuje! Po mojej dlhoročnej skúsenosti s poučenou hudobnou literatúrou som sa rozhodol, že chýbajúci part tympánov doplníme, no prirodzene k tympánom patra aj clarini (trúbky), čo obohatilo celý koncert a posunulo o stupeň kvality smerom k veľkým koncertom. Part tympánov a clarin doplnil Marek Čermák vychádzajúc z partov lesných rohov. V každej časti koncertu sa odporúča použiť čembalo. Zaujímavosťou a aj historickým dokladom ako sa majú doprevádzať nízko položené nástroje, sú ripieno party huslí, to znamená , že sa tutti hráči pridávajú v ritolneloch (medzihrách).V druhej časti Adagio Cantabile doprevádzajú sólistu sláčiky, dva hoboje a dva lesné rohy. Čiže ide u Spergera o nový kompozičný zámer vytvoriť nový farbistejší harmonický priestor v kontraste s kontrabasom pohybujúcim sa vo všetkých hlasových polohách ktoré vie poskytnúť.

Allegro je treťou časťou koncertu. Sperger si v nej vyhradil úplné právo veľkého sólistu, alebo tak povediac koncertného majstra „Stehgeiger-a“. Má absolútnu moc nad témou. Predvádza novinky s kompozičnej dielne majstra vo variačnom štýle na obrovskom nástroji. Sperger nám tu zanechal odkaz: „Kontrabas je sólovým nástrojom a patrí mu pódium tak isto ako jeho kolegom!“

Ján  Krigovský